Sídlo Debraď sa pôvodne nenachádzalo na tom mieste, na ktorom sa nachádza dnešná obec. Vieme len toľko, že sa vybudovalo kdesi na spodnej časti Horného Uhorska v blízkosti dnešného Heténya. Sídlo sa s najväčšou pravdepodobnosťou stalo obeťou tatárskeho pustošenia, čo okrem vypálenia domov a vyvraždenia obyvateľov predstavovalo aj zničenie všetkých údajov. Ale život sa nedá zničiť do základov. Tam, kde sa nachádza voda, tam sa skôr či neskôr objaví aj človek.

Z ústneho podania vieme, že nová obec bola založená začiatkom trinásteho storočia v blízkosti prameňa Svätého Jána. Tento prameň sa dnes nachádza na hornom konci obce. Podľa rozprávania starších bol prvý obytný dom postavený istým človekom menom Adam vedľa Svätého Janíka – ako volajú prameň nárečím. Toto miesto mimochodom dodnes miestni obyvatelia nazývajú „Adamovou jamou“. Obyvatelia obce si svoje drobné, malé domčeky stavali počnúc ústím potôčika pozdĺž jeho toku. Tento potok bol po stáročia jediným zdrojom vody. Prameň poskytoval pitnú vodu obyvateľom a potôčik slúžil na napájanie dobytka a zavlažovanie záhrad. Teplota jeho vody je priaznivá: jeho priemerná teplota dosahuje 10-12 stupňov C a preto ani počas zimy voda nezamŕza – oznamuje vo svojej monografii o dejinách obce Debraď Michal Görcsös.

Nad prameňom dodnes môžeme vidieť kaplnku Svätého Jána so sochou s. Jána Nepomuckého.