Dňa 8. septembra 1952 sa nad čistinkou Svätého Ladislava objavili znamenia. Dve ženy z Moldavy kráčali k prameňu, keď sa uprostred obrovského mraku zjavila Panna Mária, držiac malého Ježiška v náručí. O niečo neskôr, 15-teho septembra, popisoval ďalšiu udalosť jeden očitý svedok takto : „Celý les sa kúpal v zlatisto-žltom svetle, slnko stratilo svoju oslepujúcu žiaru, a zjavilo sa v bielom svetle ako svätá hostia. V západnej časti lesa dominovala príšerná červeň. „Kolom-dokola na hranice dopadali ruže.“
Pod dojmom opakujúcich sa udalostí sa začali konať púte na toto miesto. Spomenuté púte boli vládou socialistického Československa v roku 1959 zakázané, a kaplnka, postavená na ruinách niekdajšieho kostola, bola podpálená. Napriek tomu však národ naďalej konal púte k prameňu s dvoma cieľmi: Velebiť Máriu a modliť sa za slobodu náboženského prejavu.
