1255 Debraď je majetkom jasovského premoštrátskeho prepošstva. V opätovnej zakladacej listine Bélu IV sa spomína ako „populi monastieri de Jazou de Debragh…“ . V tej istej listine, v popise hraníc kláštorného majetku sa uvádza, že hranica majetku vedie popri skale debradskej lúky (pratum Debregy). Touto listinou kráľ len potvrdzuje, že obec daroval prepošstvu. Debraď ostáva majetkom prepošstva až do roku 1848.
1330 – občania Moldavy si od prepošstva prenajímajú debradské polia
1359 Moldavčania sa začínajú v Debradi venovať pestovaniu hrozna
1427 Záznam zo súpisu uvádza 15 domácností.
1436 Turnianski hradní páni: Nádasdi István a Hangoni László, ako aj drienovský vyberač mýta Therek Damján – spolu s turnianskymi a s dvornými pomocníkmi – zničili obnovené označenie hraníc.
1438 Turniansky Sáfár István so svojimi synmi: Silvestrom a Vitušom preberajú do užívania jasovské, medzevské a debradské lesy, polia a lúky. V marci toho roku boli de bradské lesy podpálené.
1440 Jan Jiskra z Brandýsa pytliači po okolí a aj Debraď sa stáva jeho korisťou.
1447 Debraď sa opätovne stáva majetkom jasovského prepošstva .
1596 Podľa záznamov o urbárskej pôde obce tu žije 68 poddaných . Spomedzi nich 12 sedliaci vlastnili celú rozlohu pôdy, určenej pre jednu domácnosť – „portu“, 37 vlastnili len jej polovicu. V tej dobe žilo v obci aj 19 želiarov, majúcich vlastné domy.
1599 Mikáczi Miklós podaruje debradský majetok Bocskayho hradnému kapitánovi Pálovi Nyárymu.
1612 Predseda jasovskej konventskej komory Pethe László berie obec Debrod do svojho majetku, neskôr ho predá barónovi geršskému Petheő Ferencovi.
do r. 1636 – figuruje vo vlastníctve stropkovského Petheőa Ferenca.
Do r. 1642 – je Debraď majetkom ostrihomského vikára Lippay a Györgya.
Do r. 1648 – spadá pod Moldavskú komoru.
Do r. 1699 – je majetkom egerského biskupstva.
1703 – 1711 za čias protihabsburského povstania za slobodu, vedeného Františkom II. Rákóczim sa obec vyľudnila, k čomu výrazne prispela aj morová epidémia.
1715 Po vyhnaní Turkov zostalo v obci len 5 zemianskych a 1 želiarska domácnosť. Jasovské prepošstvo neskôr osídľuje obec maďarským obyvateľstvom, potomkovia ktorých dodnes žijú v obci. Do obce boli presídlení aj pastieri z oblasti Szegedu.
1734 Predpokladaný rok otvorenia rímsko-katolíckej školy.
1772 Počet rodín vzrástol na 50.
1828 Evidencia uvádza 93 domov a 657 obyvateľov.
1848 Idey povstania za slobodu nadchli aj miestnych obyvateľov. Do oslobodeneckej armády vstupuje 10 debradských obyvateľov, ktorí boli odvedení k 20. košickému práporu.
1851 Debraď je výlučne katolíckou obcou so 659 obyvateľmi.
1854 O debradskej škole sa zachovala prvá zmienka v latinčine. Ako učiteľ tu do svojej smrti v roku 1889 pôsobil Fejérváry János.
1866 Rozšírenie hraníc.
1893 Do katastra obce Debraď patrí 452 „katastrálnych mesiacov“, ( stará plošná miera, 1 hektár zodpovedá 1,7377 katastrálneho mesiaca)
1900 Počet obyvateľov obce je 724 .
1911 Obec je zničená obrovským požiarom. S pomocou štátnej podpory sa vybudoval zavlažovací systém.
1914 Počas I. svetovej vojny bolo odvelených 81 obyvateľov. Na ruských a talianskych frontoch deviati z nich prišli o život Vojna celkovo pripravila o život 14 debradských občanov.
1918 Na jar toho roku bola obec obsadená maďarskými boľševickými oddielmi pod velením Kuna Bélu. Debraď sa na niekoľko dní zmenila na bojisko. Po 14 dňoch z obce československá armáda vyhnala oddiely maďarskej červenej armády. V zmysle trianonskej zmluvy sa Debraď stala súčasťou Československa.
1938 Na základe Viedenskej dohody sa obec opäť pričleňuje k Maďarsku.
1939 Bola vybudovaná cesta spájajúca Debraď s Hetényskym majerom.
1944 Počas Zeleného Štvrtka blesk zasiahol kostol a 4 veriaci umreli, viac ako 10 utrpeli zranenie.
1945 Z bojísk II. svetovej vojny sa 23 obyvateľov nevrátilo do svojich domovov. Obec sa znovu stala súčasťou Československa. Občania maďarskej národnosti boli pripravení o svoje občianske práva, ich škola sa zatvorila.
1947 Niekoľko rodín bolo v rámci výmeny obyvateľov vysťahovaných do Maďarska, prípadne násilím odvlečených na nútené práce do Čiech.
1948 Zastavuje sa prenasledovanie Maďarov.
1950 Rozbieha sa budovanie socialistickej dediny. Sedliakom zobrali pôdu, založilo sa Jednotné roľnícke družstvo. Povolilo sa vyučovanie v maďarskom jazyku. Založila sa miestna organizácia Čemadoku – Maďarský kultúrny a spoločenský zväz na Slovensku.
1952 Z prameňa Bakóc sa v obci zavádza vodovod. Povrchy ciest sú upravené a spevnené na povrchu pevnou vrstvou, vybudovali sa chodníky.
1972 Miestne JRD sa zlúčilo s družstvami v Budulove, Drienovci, Janovíku, Mokranciach a Pederi. Vzniknuté spoločné družstvo malo svoje sídlo v Budulove.
1977 Postavil sa kultúrny dom a nová budova MNV.
1981 Do užívania sa odovzdala čerpacia stanica pri prameni Svätého Jana Nepomuckého.
1988 Takmer všetky miestne cesty sú vybavené vrstvou asfaltu.
1990 Postavil sa Dom smútku.
1992 Obnovila sa činnosť Alžbetinho združenia.
1993 Začala sa obnovu obecnej vodovodnej siete.
1998 Pri prameni Svätého Ladislava sa uskutočnil prvý Deň obce, na ktorý boli pozvaní aj rodáci obce, ktorí sa odsťahovali.
2000 Usporiadali sa Dni pálenia vápna, čím sa vzdala úcta starodávnemu remeslu, ktoré popri poľnohospodárstve počas dlhého obdobia posilňovalo občanom Debrade možnosť obživy.
2001 Spomedzi 391 obyvateľov sa 270 hlási k maďarskej a 117 k slovenskej národnosti.
2007 V blízkosti prameňa Svätého Ladislava bol na ruinách starého kostola vysvätený nový kostol z rastlín, zároveň sa obnovila tradičná významná púť k miestu zjavení Panny Márie, ktorá bola počas šesťdesiatych rokov v Československu ideologicky zakázaná. Bezprostredne na hornom konci obce bola odhalená kovová plastika umelca Otta Szabó, znázorňujúca Svätého Ladislava, sediaceho na koni.
