Kostol z rastlín, vybudovaný na základoch kostola Svätého LadislavaBátkay Domonkos, jasovský prepošt sa na tento kraj dostal ešte za čias kráľa Mateja. To on dal postaviť okolo roku 1500 na čistinke okolo prameňa Svätého Ladislava kostol, ktorý neskôr Turci zničili. V 19. storočí z kostola ostala len úplne schátraná ruina. Okolo roku 2000 už nám len sem-tam zo zeme trčiaci kameň dokazuje existenciu niekdajšej budovy.
Na základe dôkladného prieskumu a pozorovaní dospeli historik Ľudovít Szántai a geo-biológ Ľudovít Somlósi k takým domnienkam, že jedna časť kostola bola oveľa staršia a pochádza z 13-teho storočia, teda bola postavená o stopäťdesiat rokov skôr. Po vyčistení základov sa odkryla bočná, smerom k lesu sa otvárajúca brána. Toto nezvyčajné, pre danú dobu netypické architektonické riešenie nás privádza k predpokladu, že v blízkosti kostola pravdepodobne stál kláštor, ktorého pozostatky zatiaľ neboli objavené. Vidí sa nám, že tento predpoklad môže byť podporený aj mapou, pochádzajúcou z roku 1788 na ktorej neďaleko kostola Svätého Ladislava, trochu nižšie, smerom k lesu, stojí ďalšia budova.
Myšlienka znovuvybudovania kostola Svätého Ladislava už niekoľko rokov zamestnávala starostku Annu Pappovú a velebného otca Ladislava Frankovicsa Lászla. Obaja si želali, aby na čistinke Svätého Ladislava, z ruín, uviaznutých v spároch rozpadu, opäť povstal kostol. Chceli tiež opäť vzkriesiť tradíciu púte, ktorá bola na začiatku päťdesiatych rokov zakázaná. Na základe podpory a intervencií historika Ľudovíta Szántaiho sa napokon na jar roku 2006 začala realizácia výkopov a zosilnenia základov stredovekého kostola podľa plánov architekta Tomása Gábora. Spomínané práce riadil Karol Szabó Fecsu, ktorý je popri Obecnom úrade Debraď jedným z hlavných podporovateľov znovuzrodenia kostola.
Žiaľ, opäť raz zasiahol osud a 29. septembra 2006 po dvadsiatich rokoch starostovania Anna Pappová tragicky zomrela a tým sa zastavila aj výstavba kostola. Napokon sa práce na výstavbe kostola podarilo opäť rozbehnúť na jar roku 2007 pani starostke Adriane Pappovej vďaka podpore poslaneckého zboru.
Vzhľadom nato, že kostol sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Slovenského raja, Úrad na ochranu životného prostredia schválil jeho obnovu len za tých podmienok, ak sa použijú len prírodne a ekologicky prijateľné materiály. Tomás Gábor zhotovoval plány prihliadajúc na tieto požiadavky, zvlášť s ohľadom na stromy, vyrastajúce zvnútra kostola. O vybudovanie tejto konštrukcie z dreva z červenej jedle, ktorá jej aj z hľadiska európskych pomerov ojedinelá, požiadal Obecný úrad Debraď sspoločnosť bodvaszilašského Imre Pozsgaya a spol. Kríž umiestnený na veži zhotovil tornaľský umelec Árpád Cselényi, kríž umiestnený nad svätyňou zas vyhotovil umelec z Encsu – Kiss László. Kríže nezvyčajných tvarov, ktoré navrhol Tamás Gábor, venovali obaja spomenutí umelci ako dar. Stôl Pána, zhotovený z travertínového plátu, venoval kostolu Karol Szabó Fecsu. Na vytvorení plánov sa ďalej zúčastnili architekt Csóka Balázs, statik Pongor László, záhradný architekt Szűcs Gábor, staviteľ Pásztor Péter, geo-biológ Somlósi Lajos a historik Szántai Lajos. Konštrukcia bude zdobená popínavými rastlinami, ktoré sa v tomto kraji tešia veľkej obľube a okolo svätyne budú vysadené neobvyklé druhy popínavých ruží, ktoré ponúkol pestovateľ ruží Márk Gergely. Kostol bol vysvätený 15-teho septembra 2007..
Kostol z rastlín – kostol Svätého Ladislava predstavuje majetok obce Debraď a mohol byť znovuzrodený len vďaka podpore miestnej samosprávy, predošlej Slovenskej vlády a rovnako aj vďaka fyzickej, prípadne finančnej podpore domácich ale aj zahraničných veriacich. Popri pomoci mnohých jednotlivcov a organizácií aj mesto Košice a Košický samosprávny kraj podporovali túto výnimočnú iniciatívu, ktorá je v oblasti pre turistov najpozoruhodnejším lákadlom.
starostka obce Debraď